Rodina dobrá prax

V rámci účasti na koferencii dobrá prax naša inšpirácia ktorej sa zúčastnil náš kolega Mgr. Michal Lipovský vyšiel článok o Centre pomoci pre rodinu.

Centrum pomoci pre rodinu je na pomyselnom trhu tretieho sektora desať rokov. Za tento, pre niekoho krátky, čas sa od narodenia dieťa dojčí informáciami, naučí sa chodiť, rozprávať, rozlišovať dobré a zlé, ale najmä spoznávať seba a okolitý svet. Podobnou cestou prešlo aj naše Centrum pomoci pre rodinu. V začiatku získavalo informácie, učilo sa chodiť v systéme, komunikovať a neustále sa učí poskytovať kvalitné a odborné služby a preventívne aktivity pre rodiny, manželov i deti. Hlavnými činnosťami Centra pomoci pre rodinu je poradenstvo – sociálne, sociálno-psychologické, rodinné i právne. Ďalej je to práca so svojpomocnými skupinami a vzdelávanie rodín. Centrum pomoci pre rodinu vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácii v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov podľa zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Uplatňovaním tohoto zákona sa podporuje prevencia i cieľ sociálnej práce, ktorá podľa Matouška (2007) napomáha sociálnemu fungovaniu klienta v situácii, kde je taká potreba. Môže ísť o skupinovú, alebo individuálnu. Sociálna práca sa profesionálne zaoberá ľudskými vzťahmi v súvislosti s výkonom sociálnych rolí v spoločnosti i v rodine.

Rodina pre nás znamená najvyššiu prioritu, ktorá si zaslúži uznanie, podporu a najmä v súčasnosti i ochranu. Rodina sa podľa Prevendárovej (in Tománek) charakterizuje aj ako malá spoločenská skupina, zložená z dvoch dospelých členov opačného pohlavia a ich potomkov. Túto myšlienku podporíme i Ústavou Slovenskej republiky, kde je zakotvené manželstvo vnímané ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Už v evanjeliu podľa Matúša kap. 19 sa píše: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“  Môžeme to doplniť o knihu Genezis, kde sa v prvej kapitole píše, aby muž a žena  plodili a naplnili Zem. Manželstvo muža a ženy je tak jediný inštitút, ktorý spĺňa všetky atribúty na to, aby mohla byť založená rodina. Už od základov je rodina a manželstvo vnímané ako prvotná a najstabilnejšia bunka, ktorú je potrebné chrániť a podporovať.

Otázkou však zostáva, či sa samotná ochrana a podpora následne aplikuje v praxi alebo zostáva len pri prázdnych slovách. Práve činnosť Centra pomoci pre rodinu je, aby sa primárna prevencia vykonávala najmä v prospech rodín a to tak, že bude rodinám poskytnuté poradenstvo na predchádzanie negatívnych vplyvov na rodinu. Cieľom Centra pomoci pre rodinu je najmä zachovanie stability a rozhodovacej schopnosti riešiť svoje problémy za pomoci základného sociálneho, prípadne sociálno-psychologického poradenstva. Je dôležité, aby rodina mala riešenie ľahších i krízových situácii vo svojich rukách a dokázala ich samostatne riešiť. Na to je potrebné vzdelávanie a prevencia.

Prevenciu zadefinovala Levická (2001) ako činnosť zabránenia niečomu v pozitívnom zmysle slova. Na minimalizovanie antisociálnych problémov, ktoré sa vyskytujú u jednotlivcov, skupín a v našom prípade u rodín.  Znamená to to, že je dôležité sa zameriavať na prevenciu najmä preto, aby sme dokázali predchádzať problémom a ak nejaké nastanú, aby ich svojpomocne dokázali riešiť. Centrum pomoci pre rodinu poskytuje svoje služby pre rodiny a jednotlivcov najmä preto, aby sa dokázali samostatne a zodpovedne postaviť k riešeniu problémov.

V minulosti sa rodiny spoliehali najmä samé na seba a zo skúsenosti vieme, že problémy riešili pri kuchynskom stole. Ako sme sa dozvedeli pri neformálnom rozhovore od p. Beáty „každý večer okolo piatej sme sa stretli pri večeri a porozprávali sme sa o všetkom, čo sme za deň zažili a čo všetko sa stalo. Porozprávali sme sa o škole aj o tom, čo nás trápi. Nikdy sme naše problémy nevynášali von. Všetko sme riešili sami v kruhu rodiny.“ Ako píše Stenson (2016), novovopečení otcovia a matky kladú otázky, často veľmi podfarbené akousi úzkosťou. Je to najmä vtedy, keď si mladí rodičia pýtajú radu od skúsených rodičov najmä v oblasti výchovy, vzdelávania, či iných životných problémov. Takáto verzia je z nášho pohľadu ideálna, sú však rodiny, ktoré takúto možnosť nemajú, prípadne si s problémami nevedia pomôcť sami. Na to sú odborní pracovníci, ktorí dokážu a vedia rodinu nasmerovať a dopomôcť pri hľadaní riešení. Nie je však správne, ak odborník – poradca rieši problémy za rodinu, je potrebné, aby za pomoci odborníka rodina riešila veci samostatne. Podľa Prekopovej sa novovytvorená rodina môže dostať do konfliktu s pôvodnými rodinami. Starí rodičia z oboch strán majú často celkom odlišnú predstavu o tom, čo je pre novovzniknutú rodinu dobré alebo zlé. Z toho môže vzniknúť množstvo problémov.

Rodinu v súčasnosti by sme však mohli rozdeliť na niekoľko skupín. Prvou z nich je rodina hľadajúca pomoc u svojich blízkych, druhou je rodina hľadajúca pomoc u odborných pracovníkov v inštitúciách, treťou skupinou sú rodiny, ktoré pomoc nehľadajú, pretože nevedia kde a štvrtou skupinou sú rodiny, ktoré problémy neriešia.

Prvá skupina – rodina, ktorá hľadá pomoc u svojich blízkych je rodina, ktorá sa snaží riešiť každú vzniknutú situácia vo svojom domácom prostredí, na základe doterajších skúseností a najmä akéhosi pocitu, že takto je to správne alebo nesprávne. Môžeme skonštatovať, že rodina si tak pomôže najlepšie ako vie. Vždy však zostáva otázka, či takáto svojpomoc mala pozitívny alebo negatívny dopad na riešenie problému.

Druhá skupina – rodina hľadajúca pomoc u odborných pracovníkov v inštitúciách. K tejto verzii hľadania pomoci sa uchyľujú rodiny, ktoré sa stavajú k problémom zodpovedne a vedia, že ak sa so svojimi problémami nezveria odborníkom, môžu danú situáciu gradovať do väčších ťažkostí. Najčastejšie sú to však rodiny, ktoré vyhľadávajú pomoc odborných pracovníkov z dôvodu, že si nevedia pomôcť a sú pod možným tlakom rodiny či okolia, aby svoju situáciu začali riešiť, inak sa naozaj do ťažkostí dostanú.

Tretia skupina sú rodiny, ktoré pomoc hľadávajú, no nevedia kde. Rodina, ktorá pomoc hľadá, no nevie ju nájsť, je najčastejšie rodinou, ktorá je už v ťažkej životnej situácii a prichádza k riešeniu pomoci neskoro.  Mnohokrát sa k pomoci ani nedostane. Ak sa však rodine poskytne intervencia formou poradenstva a podpory, môže sa rodine otvoriť nádej na riešenie ich situácie.

Štvrtou skupinou sú rodiny, ktoré problémy neriešia. Do tejto kategórie spadajú rodiny, ktoré podľa ich zváženia danú situáciu nechcú riešiť, pretože majú domnienku, že to nie je potrebné, problém jednoducho nevidia alebo nechcú vidieť, prípadne im hrdosť nedovolí žiadať o pomoc. Rodine tejto kategórie je náročne vôbec ponúknuť pomoc, o to viac problém intervenovať. Práve takéto prípady rodín môžu skončiť rozpadom rodiny.

Zámerom Centra pomoci pre rodinu je, aby každý klient dostal čo najkomplexnejšiu a najmä adekvátnu pomoc zo strany sociálnych alebo rodinných poradcov. Odborník tak vstupuje do atmosféry rodiny v pozitívnom či negatívnom zmysle. Podľa Tománeka (2013) tak môže vstupovať do atmosféry rodinného prostredia, ktorá je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny.

Prekopová (2014) „Zväzkom muža a ženy vzniká prvý systém. Keď sa dvaja zosobášia, stanú sa jedným telom a jednou dušou, neskôr im ako rodičom patrí prvé miesto v rodine.“ Preto je nevyhnutnou potrebou zaujímať sa najmä o manželský zväzok, rozvíjať tento vzťah, pretože manželský subsystém je najdôležitejší v rodinnom systéme.  Je potrebné si uvedomiť, že rodičmi v plnom nasadení sú len dovtedy, do kým im to ich deti dovolia. Máme za to, rodičovská výchova končí vtedy, keď sa deti osamostatnia a zakladajú vlastné rodiny. Je faktom, že v súčasnosti sa vytvárajú akési single deti, ktoré v domácnosti rodičov žijú aj dlho po ukončení stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia. Je priam nevyhnutné podporiť rodičov aj v takýchto prípadoch, aby dokázali deti „vypustiť z hniezda“. Je to v mnohých prípadoch nevyhnutné, najmä pre ich vlastné osamostatnenie. Dnes aj vďaka moderným technológiám a sociálnym sieťam nie je problém nadväzovať nové kontakty a tzv. „priateľstvá“, no väčším problémom je nadväzovanie skutočných vzťahov, v priamej komunikácii z očí do očí. Ďalším dôvodom, prečo je čím ďalej viac slobodných vo veku viac ako 30 rokov, je vzdelávanie a kariéra. Nepovieme touto informáciou nič nové, no ukazuje sa táto situácia ako alarmujúca a veľa mladých ľudí v tomto veku nemá vôbec ani pomyslenie na hľadanie si životného partnera. V spolupráci s Katrande sme sa v rámci Centra pomoci pre rodinu rozhodli organizovať tzv. speed dating – teda rýchle rande. Cieľom takýchto stretnutí mladých ľudí, väčšinou nad tridsať rokov, je zoznámenie sa a najmä osobný kontakt. Takýto spôsob zoznamovania vymyslel rabín Yaacov Deyo, keď chcel pomôcť slobodným židom nájsť si partnera rovnakého vierovyznania. (www.katrande.org) Účastníci tak za krátky čas majú možnosť spoznať nových ľudí a vymeniť si minimálne základne informácie. Stačí si jednoducho „padnúť do oka“ a prvé osobné rande sa môže uskutočniť. Je však štatisticky nemožné zistiť, koľko mladých párov sa takýmto spôsobom zoznámili. Je to najmä preto, že organizátori sa mnohokrát nedozvedajú spätnou väzbou o začínajúcom vzťahu. No napriek tomu sú informácie, ktoré potvrdzujú, že sa aj vďaka rýchlemu rande mladí zoznámili a už teraz vytvárajú rodiny.

Ďalšou dôležitou sférou je sprevádzanie mladých rodín v počiatkoch vzťahu ako i počas jeho rozvíjania. Dnes sa často rozpráva o tom, že dnešní mladí ľudia nie sú dostatočne pripravení na život v manželskom vzťahu a už vôbec nie na rodičovstvo. Uniká im vážnosť a zodpovednosť za vzťah, ktorý postupne budujú počas tzv. chodenia. Veľkou výhrou je z nášho pohľadu, ak sa mladý pár na takejto príprave rozhodne, že vzťah budú ešte ďalej budovať a prípadnú svadbu odložia. Nám ostáva len veriť, že v konečnom dôsledku budú všetky rodiny vedieť zvládať svoje problémy a budú sa vytvárať len zdravé vzťahy. 

James B. Stenson – Kompas 2016

Levická 2001 – metódy sociálnej práce

Tománek, Prítrská, Šmidová – Manželstvo a rodina v kultúrno-sociálnom kontexte (2013)

Jiřina Prekopová – Rodina žije z lásky 2014 www.katrande.org